Založit webové stránky nebo eShop

Aplikované psychologické vědy

Aplikované psychologické disciplíny – vybrané problémy

 

V aplikovaných psychologických vedách je rozhodujúcim hľadiskom štúdium psychologických javov v konkrétnom prostredí, situácii, inštitúcii. Aplikované  psychologické  vedy  sa  diferencujú  do  3 rovín delenia (Bárta 1970):

psychologické disciplíny, ktorých predmetom je osobnosť konkrétneho človeka,

psychologické disciplíny elektívneho a aglomerantného charakteru aplikované na určitú oblasť v spoločnosti (psychológia v zdravotníctve, ekonomická psychológia, politická psychológia, výchovná psychológia),

psychologické disciplíny zamerané na pracovníkov určitých profesií a  zvyšovanie účinnosti ich práce pri stretaní sa s psychologickými problémami, zákonitosťami (učiteľská, lekárska, manažérska, vojenská, policajná psychológia a iné).

K najfrekventovanejším aplikovaným psychologickým disciplínam patria: klinická a poradenská psychológia, organizačná a pracovná psychológia, edukatívná psychológia, forenzná psychológia.

Klinická psychológia je špeciálna aplikovaná psychologická disciplína ktorá sa zaoberá v biodromálnom (celoživotnom) procese pacientom – osobnosťou jedinca z hľadiska chorôb, psychických porúch, dysadaptácie - ich vzniku, priebehu, diagnostiky, terapie a liečenia, prevencie. Psychologická rehabilitácia ako proces nápravy psychických funkcií alebo schopností, poškodených chorobou alebo úrazom, cieľom ktorého je obnovenie možností pracovného a spoločenského uplatnenia postihnutého je oblasťou klinickej psychológie, ktorá umožňuje starostlivosť o človeka při zvládaní jeho profesie.

Poradenská psychológia je aplikovaná psychologická disciplína zameraná na riešenie otázok spojených s poradenstvom výchovným, školským, pracovným, profesionálnym, manželským.

Organizačná a pracovná psychológia je aplikovaná psychologická disciplína zameraná na psychologickú analýzu práce a pracovnej výkonnosti, profesiografiu, psychológiu výberu, psychológiu vnútropodnikového posudzovania a rozmiesťovania pracovníkov, psychológiu medziľudských vzťahov (sociálnu psychológiu práce), psychológiu v personalistike, inžiniersku psychológiu, psychológiu dopravy, bezpečnosti práce, organizačnú psychológiu.  Inžinierska psychológia sa z hľadiska psychológie, techniky, ekonómie, fyziológie, bezpečnosti a hygieny práce a kybernetiky zaoberá komplexným riešením konštrukcie strojov a technických zariadení z hľadiska možností a schopností človeka v systéme človek stroj - človek.

Edukatívna psychológia je aplikovaná psychologická disciplína zameraná na riešenie problémov spojených s výchovou – výchovným ovplyvňovaním a vzdelávaním (sebavýchovou a sebavzdelávaním) ako s procesom uskutočňovaným na rôznych stupňoch, v inštitúciách aj mimo nich, v jednotlivých obdobiach života individua.

Forenzná psychológia je  aplikovaná psychológická disciplína, ktorá sa zaoberá psychologickými aspektami obžalovaných, svedkov, poškodených, psychológiou súdnych procesov, psychologickou stránkou kriminálnej činnosti.  Podieľa sa na explorácii duševného stavu previnilcov a prispieva k možnosti zodpovedať exaktné otázky súdu a vyšetrovateľských orgánov položené obligatórne znalcom z odboru psychiatrie a psychológie na objasnenie subjektívnej stránky trestnej činnosti. Jej náplň tvoria tieto aktivity:

a) Klinicko-psychologická diagnostická expertíza s ťažiskom v psychologickej problematike kriminogenézy a trestnej zodpovednosti páchateľa.

b) Psychologická indikácia nápravných, prípadne liečebnopedagogických opatrení počas odpykania trestu na slobode, namiesto trestu a indikácia prevencie recidivity.

c) Psychologické hodnotenie vierohodnosti svedeckých výpovedí, najmä svedkov vo vlastnej veci a detských a mladistvých svedkov.

Účasť znalca na vypočúvaní mladistvých obvinených a svedkov v prípravnom trestnom a občiansko právnom konaní.

Psychologické hodnotenie závažnosti psychického postihnutia, zníženia výkonnosti a narušenia ďalšieho vývinu poškodeného, najmä mladistvého, zavinením alebo trestným činom inej osoby.

Psychologická expertíza pohnútok a psychického účinku zavinenia inou osobou pri trestných činoch z navedenia a prinútenia a podkladov pre posúdenie miery zavinenia samovraždy (najmä detí a mladistvých) inou osobou, najmä osobou povinnou dozorom.

Indičná psychologická expertíza (psychologické hodnotenie objektívneho dôkazového materiálu - indícií napríklad grafologické rozbory a pod.).

Aktívna spolupráca pri realizovaní sociálnorehabilitačných a nápravnovýchovných opatrení v špecializovanom tíme pracovníkov príslušných rezortných zariadení (Dobrotka 1981).

Systém   forenznej   psychológie   podľa   Dobrotku   (1981)    zahrnuje  a) kriminologickú,    b)   penologickú,    c)  súdnu,   d)  posudkovú  psychológiu, e) forenzne psychologický výskum, f) súdnolekársku psychológiu.

a) Kriminologická psychológia je užšia špecializovaná disciplína – súčasť forenznej psychológie, ktorá sa zaoberá sa determinantami kriminogenézy, konfrontáciou objektívnych a subjektívnych činiteľov porušenia pravidiel sociálnej interakcie s osobnosťou zúčastnených a s jej vývojom k sociálnemu zlyhaniu a delikvencii. Kriminologická psychológia skúma determinanty kriminogenézy konfrontáciou objektívnych a subjektívnych činiteľov porušenia pravidiel sociálnej interakcie s osobnosťou zúčastnených a s jej vývojom k sociálnemu zlyhaniu a delikvencii (Dobrotka 1981), zaoberá sa psychologickou teóriou kriminálneho jednania a to osobnosťou páchateľa, motiváciou kriminálneho jednania, viktimológiou a psychológiou obete (Čírtková a Červinka 1994). Podobný obsah má kriminálna psychológia vymedzená ako aplikovaná psychologická disciplína, ktorá skúma psychické javy spojené s utváraním antisociálnych postojov a ich realizáciou v trestnej činnosti, s porušovaním zákonov a cestami predchádzania zločinnosti a protispoločenského konania. (Soukup 1969).

b) Penologická psychológia (psychológia nápravných opatrení) je užšia špecializovaná disciplína – súčasť forenznej psychológie ktorá skúma nápravné opatrenia zamerané na korekciu subjektívnych predpokladov vzniku delikvencie a recidivity. Zaoberá sa možnosťami a metódami trvale účinných nápravne-výchovných, korektívne-resocializačných a socioterapeutických opatrení s cieľom korigovať subjektívne predpoklady vzniku delikvencie a recidivity vedecky riadeným, cieleným systematickým vplývaním na osobnosť jednotlivcov, ktorí porušili zásady spoločenského spolunažívania a svojimi neprimeranými postojmi k sociálnym partnerom a svojim správaním potenciálne ohrozujú spoločenské súžitie normované zákonom (Dobrotka 1981). Pre uvedený obsah Soukup, Čírtková a Červinka presadzujú pojem penitenciárna psychológia. Penitenciárna psychológia (Psychológia väzenstva) je  súčasť forenznej psychológie , ktorá je zameraná na väzňov, na ich resocializáciu – opätovné a adaptívne začlenenie do spoločnosti. Skúma javy spojené s uplatnením trestu odňatia slobody, formovania psychických vlastností v týchto špecifických podmienkach a s tým spojenú resocializáciu odsúdených (Soukup 1969), zaoberá sa psychologickou problematikou spätou s výkonom trestu, osobnosťou odsúdeného, adaptáciou na život vo väzení, psychopatológiou väzenského života, penitenciárnou diagnostikou, klasifikáciou odsúdených a diferenciáciou zaobchádzania s nimi. Postpenitenciárna psychológia sa zaoberá psychologickou problematikou opätovného začleňovania jednotlivca do normálneho života po odpykaní trestu (Čírtková a Červinka 1994).

c) Súdna psychológia v rámci prípravného a procesného konania rieši súdnoznalecké problémy jednak zavinenia sociálneho zlyhania a trestnej činnosti z hľadiska kvalifikovania zodpovednosti a príčetnosti súdom, jednak v občiansko právnom konaní otázky spôsobilosti narušovateľa sociálneho poriadku vykonávať svoje povinnosti a práva občana v zmysle a duchu občiansko-právnych kritérií spoločenského života (Dobrotka 1981), zaoberá sa psychologickými stránkami súdneho pojednávania veci, súdno-znaleckou psychologickou činnosťou, psychológiou súdneho konania, psychologickými aspektmi rozhodovania súdu (Čírtková a Červinka 1994).

d) Posudková psychológia je užšia špecializovaná disciplína – súčasť forenznej psychológie, ktorá rieši problémy pracovnej spôsobilosti, vychovateľnosti, vzdelateľnosti a spoločenskej adaptability osôb postihnutých chorobnými zmenami organizmu a psychiky, následkami úrazu, stárnutia. Rieši problémy spôsobilosti na činnú účasť vo verejnej doprave a v niektorých iných zvlášť náročných odboroch činnosti, rovnako sa zaoberá znaleckými problémami osobitých opatrení v pedagogickom procese výchovy mládeže v rodine a v školách a kolektívno-výchovných zariadeniach, indikuje zaradenie jednotlivcov s obmedzenou pracovnou schopnosťou a narušenou vychovateľnosťou do zvláštnych foriem pracovného a výskumného procesu a preradenie chronicky postihnutých do pôsobnosti sociálneho zabezpečenia (Dobrotka 1981).

e) Forenzne psychologický výskum vyvíja a overuje metódy a aplikáciu psychologických, diagnostických, hodnotiacich, súdnoznaleckých a posudkových, korektívnych, socioterapeutických ako aj preventívnych a profylaktických sociálne hygienických postupov a opatrení a spresňuje kritériá ich indikácie, rieši problémy vzniku a fenomenológie sociálneho a pracovného zlyhania a delikvencie, problematiku psychologického dešifrovania objektívnych stôp deliktu pri rekonštrukcii osobnosti páchateľa v čase spáchania trestného činu, zaoberá sa klasifikáciou foriem trestnej činnosti a typológiou páchateľov, vývojom exaktných kritérií hodnotenia sociálnej prognózy porušovateľov spoločenského poriadku a ich počínaním ohrozených a poškodených osôb a psychologickou rehabilitáciou (Dobrotka 1981).

f) Súdnolekárska psychológia tvorí súčasť forenznej psychológie, ktorá sa zaoberá psychologickou interpretáciou psychológmi a súdnymi lekármi zranenía príčin smrti poškodených vzhľadom na osobnostné črty a stav páchateľa v čase činu. (Dobrotka 1981).

Policajná psychológia je aplikovaná psychologická disciplína, ktorú v svojej činnosti uplatňujú policajti pri stvárňovaní profesionálnej role v zmysle nárokov kladených na ich pracovnú pozíciu a to pri využití poznatkov systému psychologických vied. Je zameraná na v kontext:

osobnosti    ako    subjektu    či    objektu    policajnej    činnosti,

psychologickej charakteristiky policajnej činnosti a adjustácie na profesiu a prácu policajta,

interdisciplinárnych vzťahov policajnej psychológie, ktoré v rovine teórie a praxe prispievajú k odhaľovaniu, objasňovaniu, represii a prevencii trestnej činnosti a napĺňajú obsah služby policajta občanovi (Čech 1993).

Táto aplikácia policajnej psychológie na problémy policajnej praxe umožňuje :

stanoviť pátracie verzie,

zadržať podozrivého,

stanoviť vyšetrovacie verzie,

spracovať a uskutočniť plán výsluchu, rekognície, domovej prehliadky a ďalších vyšetrovacích úkonov,

získanie výpovede a najmä vysvetlenia k určitým policajno relevantným problémom,

posúdenie pravdepodobnosti o pravdivosti výpovede

prekonanie agresivity páchateľa i svedka bez použitia agresie a zbrane na základe adekvátnej komunikácie policajta, ktorá súčasne nevyvoláva agresívnu odozvu.

Kriminalistická psychológia je aplikovaná psychologická disciplína zameraná na objasňovanie a vyšetrovanie kriminálnych prípadov. Zaoberá sa psychológiou výsluchu, výpovede, zvláštnosťami výsluchu detí, psychologickou expertízou a konzultačnou činnosťou v prípravnom konaní, polygrafom alebo fyziodetekciou, psychologickým profilovaním, grafológiou, forenznou analýzou obsahu faktov, vyšetrovacou hypnózou, kognitívnym interview, psychotronikou (Čírtková a Červinka 1994).

Právna psychológia je aplikovaná psychologická disciplína ktorá rieši problémy psychickej regulácie správania v kontexte právom regulovaných podmienok. Systém právnej psychológie tvorí psychológia súdna, kriminálna, penitenciárna a operatívna. (Soukup 1969, s. 126). Súdna psychológia podľa Soukupa skúma zákonitosti formovania regulujúcej funkcie psychiky v špecifických podmienkach účasti jednotlivca na trestnom konaní a tým aj zákonitosti vplyvu a odrazu tejto špecifickej a konkrétnej činnosti v konaní a správaní osôb zúčastnených na trestnom konaní. Kriminálna psychológia skúma psychické javy spojené s utváraním antisociálnych postojov a ich realizáciou v trestnej činnosti, s porušovaním zákonov a tiež s cestami predchádzania zločinnosti a protispoločenského konania. Penitenciárna psychológia skúma psychické javy spojené s uplatnením trestu odňatia slobody, formovania psychických vlastností v  špecifických podmienkach resocializácie odsúdených. Operatívna psychológia je aplikovaná psychologická disciplína, ktorá sa  zaoberá  psychickou reguláciou správania osôb, ktoré sú subjektami alebo objektami operatívnej činnosti  tajnej polície,  (ŠtB, KGB, SIS a t.p).

Vojenská psychológia sa zaoberá štúdiom psychologickej prípravy jedinca i celého kolektívu na extrémne podmienky bojového nasadenia, formuluje možné reakcie jedincov v bojových podmienkach.

Psychológia umenia skúma psychologické prin cípy a agensy tvorivého procesu v umení ako aj pôsobenie umenia na človeka, jeho prežívanie a ovplyvňovanie estetického cítenia i vytváranie postojov k umeleckým dielam.

Psychológia trhu sa zaoberá psychologickými otázkami dopytu a ponuky, otázkami úspešného predaja a zisťovania faktorov ovplyvňujúcich výrobu, predaj a spotrebu.

Psychológia športu rieši psychologické otázky športovej činnosti menovite zostavovanie diagnostických metód výberu na jednotlivé druhy športu ako aj metód výchovy, výcviku a prípravy na správanie v jednotlivých fázach súťaženia.

TOPlist